Zaregistrujte sa ešte dnes a využívajte výhody registrovaného užívateľa. Niečo o výhodách tu...

Kluby na stránke dávajú možnosť zdieľať informácie s rôznymi skupinami užívateľov. Do klubov sa presuniete kliknutím tu...

druhý pôeod po prvom cisárskom reze

Dobrý deň, 20mesiacov po mojom prvom pôrode cisárskym rezom sa nám narodí druhé mimi. Chcela by som rodiť... čítaj diskusiu...
...naučte sa učiť krásnym zážitkom priviesť na svet a vychovať dieťa... čítajte viac v článku a pozvánke tu...

Môj druhý nezabudnuteľný pôrod

Autor: motuzik

Začalo sa to celé v pondelok ráno. Odišla mi hlienová zátka a ja som vedela, že koniec a zároveň začiatok je blízko. No ako blízko to sme ešte netušili. Ešte som s dcérkou bola doobeda v meste, lebo chôdza mi robila dobre a vedela som, že tým pomáham svojim pôrodným cestičkám. Ale potom poobede sme už pre istotu :o) s manželom zaviezli dcérku Bibku k starej mame.
Na druhý deň som bola v poradni a po prehliadke som odchádzala s radosťou, že krček je skrátený na 1,5 až 2 cm a bránka na 3 cm otvorená. To bolo radosti. Poobede sme s manželom znovu absolvovali prechádzku, vraj tomu trošku pomôžeme. V stredu ráno som sa zobudila s bolesťami krížov, podbruška a občasnými kontrakciami. V poradni deň predtým mi doktorka ešte vypísala lístok na CTG záznam (pásy) a tak som sa rozhodla, že do nemocnice zájdem pešo a aspoň uvidím ako sa pekne kontrakcie stupňujú. Plán to bol síce pekný, ale ja som tam strávila len čakaním 2,5 hodiny. No aspoň záznam bol krásny, kontrakcie celkom pravidelné a to ma potešilo. JE TO BLÍZKO! S manželom sme sa v meste stretli a šli spolu domov. Ešte sme mali zajednaného jedného majstra elektrikára a tak sa doma manžel naplno venoval jemu. Bola som aj celkom rada, lebo mne sa kontrakcie začali ešte viac spravidelnievať. A tak som si ich začala zapisovať na papier. Po pätnástej hodine to bolo 13´, 10´, potom 7´ a po šestnástej to bolo na striedačku 10´a 7´.
Keď mi manžel objavil moje zápisky, tak som sa teda nasmiala. Skoro vypoklonkoval pána majstra, rýchlo si chystal veci na oblečenie, kľúče a doklady od auta spolu s mobilom na jedno miesto a rýchlo sa utekal oholiť, aby náhodou naše bábo nevítal na svete neoholený :o). Tak som ho iba skľudňovala, kontrakcie zapisovala a zároveň tie silnejšie aj predýchavala. Boli čoraz kratšie a kríže čoraz viac boleli, tak mi ich (keď sa manžel skľudnil, majster svoju prácu dorobil) Peťko masíroval. Pustil obľúbené – LORD OF THE DANCE, do aromalampy sme dali uvoľňujúcu levanduľku a aj 1 kvapku povzbudzujúceho citrusu. Všetko to bolo také krásne až do 20-tej hodiny. Vtedy sa intervaly medzi medzi kontrakciami prestali skracovať, ale naopak sa začali predlžovať. Už to bolo každých 12´, 14´. Bolo to sklamanie pre nás oboch :o(. Po 22-ej sme šli spať, aby sme nabrali sily ak by sa kontrakcie znovu naplno rozbehli a náhodou... :o) . Zo sna ma počas noci zobudilo zopár silnejších kontrakcií a tak som ich trochu rozchádzala po byte. Ráno sa Peťko rozhodol, že do práce už nejde a už zostane so mnou. Kontrakcie boli, ale nie veľmi pravidelné, a tak sme prirodzenou cestou - stimuláciou bradaviek začali telu dodávať oxytocín. A zabralo to!!! Dala som si osviežujúcu a uvoľňujúcu sprchu, manžel posledný krát pomasíroval hrádzu a keď boli kontrakcie dlhšiu dobu pravidelné tak 4´, 3´, tak sme zobrali dllllho zbalené veci a vyrazili sme s úsmevom do pôrodnice.
Prijali nás o 12.38, no keďže všetky boxy boli obsadené rodičkami, tak sme mali čakať v malinkej šatni. Ja som dostala košeľu na prezlečenie a vak na najnutnejšie osobné veci. V malej miestnosti sme si teda zhruba 2 hodinky vychutnávali samotu a spoločne sme predýchavali kontrakcie. Občas som si dala hroznový cukrík na energiu, lebo posledné moje jedlo boli raňajky o 8:30.
Okolo 14.30 ma prišla zavolať sestrička, že sa na jednej sále s dvomi pôrodnými ležadlami uvoľnilo 1 miesto, a tak mi aspoň zmonitoruje bábo. Peťko tam musel žiaľ ostať, keďže tam bola ešte iná už mamina :o(. Z času stráveného v pôrodnici bolo práve toto obdobie pre nás oboch najhoršie. Nemali sme pri sebe jeden druhého a pre Peťa to bolo ešte o to horšie, že zavretý v šatni nemal o mne ani žiadne správy.
Medzitým už mali sestry a dvaja službukonajúci doktori ako-tak zmapovaný náš pôrodný plán. Jeden ho teda hneď aj „ohodnotil“, že aj oni majú nejaké pôrodné postupy, ktorých sa musia držať. Na moje šťastie sa ma ujal ten druhý pán doktor, ktorý ako sa zdalo pôrodný plán prečítal podrobnejšie a bral ho vážnejšie (označil ho za „natur“ :o)) začo som mu veľmi vďačná. Ani nevie ako. Vyšetril ma, zhodnotil, že som na 7-8 cm otvorená (čo ma teda VEĽMI potešilo) a či teda pustíme vodu. Keďže kontrakcie už boli dosť silné, ja som už bola dosť unavená a strácala som silu, som privolila. Aj tak mi bolo jasné, že plodová voda nevyjde celá, keďže hlavička už dosť naliehala. Medzitým Peťa okolo 15.30 priviedli ku mne žiariaceho šťastím, že už môže byť so mnou. Doktor o pár minút nato plodovú vodu pustil. Kontrakcie sa tým začali stupňovať.
O malú chvíľku sa uvoľnil samostatný box, kam nás oboch premiestnili. Pásy mi už sestrička nenapájala, len občas prišla popočúvať bábätko. Nechali nás nerušene predýchavať s voľnosťou pohybu. Tak som sa pohupovala opretá o Peťa a počas každej kontrakcie som mu na ruke dávala jasne najavo aká je silná. Medzi každou kontrakciou mi Peťo osviežoval tvár namočenou vreckovkou. Jedinou nevýhodou tohto boxu bola teplota. Vonku bol nádherný horúci deň a i keď bol box otočený na sever, bola tam dosť vysoká teplota, ktorá ešte rástla silou kontrakcií. Okná bez možnosti otvorenia a klíma dosť slabo fungovala. To ma teda tiež dosť vyčerpávalo a uberalo mi vzácne sily. Postupne som už nevládala pri kontrakciách stáť alebo sa pohybovať a tak som si už dobrovoľne ľahla na moderný polohovateľný pôrodný stôl. Keď prišla sestrička som si ho dala vypolohovať do polosedu, aby mi bolo podľa možností čo najpohodlnejšie. Kríže ma boleli čoraz viac a mne postupne nevyhovovala už žiadna poloha. Teplo spôsobilo, že ani Peťove dotyky som nezniesla. Pôsobili ako žeravé uhlíky. A tak jediný spôsob ako mi mohol pomôcť boli čoraz mokrejšie osviežovanie vreckovkou (nezabudnite si ju, papierová je nanič), slová útechy a povzbudenia a spoločné predýchavanie. Okolo 17.15 už kontrakcie boli veľmi často a občas sa stalo, že sa mi ju nedarilo predýchať, ale nastal tlak a ja som zatlačila. Vlastne nie ja, ale niečo vo mne sa tlačilo :o), čo som už nedokázala ovplyvniť. Keďže o 18-tej sa menia smeny, tak som sa rozhodla vydržať, aby sa nám nestalo to čo pri prvom pôrode, kedy to značne unavené sestry riadne okomentovali. Nezadržateľné tlaky sa stupňovali a príchodom novej smeny tesne pred 18-tou, to už bolo nezvratne pred nami. JUPÍ – JUPÍ :o).
Novej sestre som hneď aj „predviedla“, ako sa mi tie tlaky už nedarí predýchavať a tá hneď zhodnotila, že ona vidí vlásky a že je čas rodiť. Zavolali lekára a začali pripravovať všetky tie sterilné pomôcky k pôrodu. Bola som taká vysilená, že som nevládala ani zdvihnúť panvu, keď mi chcela sestra podložiť sterilnú podložku. Tlaky boli také silné, že som už ani nerozlišovala kedy je kontrakcia. Bábo sa tlačilo už stále. Dofrčal doktor a len tak-tak mu stihli navliecť plášť (ale nie zapnúť :o)) a rukavice už skoro ani nestíhal. Jednou rukou už pomáhal rodiť a na druhú mu sestra navliekala rukavicu.
Keď sa začala ukazovať hlavička, ja som si na ňu siahla a ten príval energie, ktorou ma tento malý hmat nabil bol ÚŽASNÝ !!! Porodila som hlavičku, na ďalšie zatlačenie jedno pliecko, na ďalšie druhé pliecko a potom telíčko. Manžel tvrdí, že ešte ani nebolo bábo úplne von a ja som si ho už sama brala a s pulzujúcim pupočníkom som si ho položila na bruško. Konečne sme sa mohli spoločne zvítať. „MÁTE CHLAPČEKA !“ - oznámila sestrička, čo sme už samozrejme videli... xixi. Medzitým do katétra na ruke napichli infúziu s oxytocínom, aby sa maternica lepšie sťahovala a po dotepaní pupočník prestrihli. A ja som si bábo mohla ešte viac pritúliť a vystískať. Tak sa nám o 18.13 NARODIL TIMOTEJ. Našej prvorodenej dcére Bibke sa splnil sen o bračekovi :o). Detská sestra ešte na mojom hrudníku odsala Timkovi dýchacie cesty a po zhruba 15 minútach ho manžel preniesol vedľa na prvé ošetrenie, váženie a pichanie K-vitamínu. Celý čas bol pri ňom a ja som zatiaľ porodila placentu. Aj som si ju dala ukázať, veď predsa živila naše malé bábo :o).
Nástrih hrádze som si neželala a aj sa mi to splnilo. Doktor prezrel zranenia a našiel 2 malé natrhnutia smerom k ústiu močovej rúry. Vydezinfikoval a zašil. Bezbolestné to teda nebolo (bolo to totiž bez medikamentov), ale musím uznať, že už na druhý deň som ani nevedela, že som mala niečo zašité!
Medzitým už hrdý tatinko :o) priniesol ošetreného malého Timka s mierami 3040 g a 49 cm, a ešte asi ďalšiu hodinku sme si vychutnávali samotu v trojici na sále. Občas prišla ženská sestra skontrolovať zavinovanie maternice a občas detská sestra. Všetci sa však vždy ospravedlňovali, že nás rušia. Chápanlivý personál. Bola to ÚŽASNÁ ZLATÁ HODINKA. Potom manžel odniesol Timka na novorodenecké oddelenie aby ho posledovali a trošku vyhriali na lôžku.
No hneď ako ma 2 hodiny po pôrode previezli na izbu ho šiel vziať a odvtedy je Timko súčasť mňa. Už prvú noc spal so mnou a ja som sa nevedela vynadívať na ten MALÝ ZÁZRAK.
Dojčenie sa aj vďaka prikladaniu na sále rozbehlo už na druhý deň. Na izbe bol stále so mnou, kde som sa mohla úplne sama o neho starať, vrátane kúpania (v prinesenom kýbliku), prebaľovania, cvičenia. Jediné čo ostávalo na sestrách a lekároch, bolo urobiť mu vizitu :o).
A tak si to teraz užívame a na pôrod už len krásne spomíname. Vyšiel tak ako sme si ho vysnili a prežiaril aj spomienky na ten prvý, ktorý taký krásny nebol. Ale o tom snáď inokedy.

Ešte by som chcela popriať všetkým nastávajúcim rodičkám KRÁSNY PÔROD, lebo niet nič krajšie ako keď bábo nádherne vhupne do života.

Obrovské ĎAKUJEM patrí manželovi Peťovi, že nikdy nezaváhal a vždy stál pri mne.
Veľké ĎAKUJEM patrí aj JUCKE a PATRIKOVI (adminovi) za cenné rady a pomoc vždy keď bolo treba.
A ešte jedno veľké ĎAKUJEM patrí službukonajúcemu personálu gynekologicko-pôrodnického odelenia za skvelý prístup a personálu novorodeneckého oddelenia Martinskej fakultnej nemocnice za starostlivosť o náš malý pokladík.
ĎAKUJEME :o)


Ešte pripájam aj náš pôrodný plán:

PÔRODNÝ PLÁN
pre fyziologický priebeh pôrodu a popôrodné obdobie

Vážený odborný personál pôrodnice,
v roku 2005 sme absolvovali pôrod nášho prvého dieťatka práve vo Vašej pôrodnici a radi by sme aj svoje druhé dieťatko porodili opäť tu. Chceme spolu s manželom a taktiež ešte nenarodeným bábätkom prežiť plnohodnotný pôrod, pokiaľ možno bez rušivých zásahov a s krásnymi spomienkami. Pôrodný plán som si vytvorila na základe poznatkov z bežne dostupných zdrojov, po preštudovaní literatúry o prirodzených pôrodoch a na základe znalostí právneho poriadku SR. Napriek týmto poznatkom spolieham na Vašu pomoc, odbornosť, rozhodnosť a radu v prípade komplikácií.

1. Prítomnosť partnera a informovanosť:
• Počas všetkých fáz pôrodu, vrátane úvodných vyšetrení si prajem prítomnosť manžela, pokiaľ sa ja alebo môj manžel nerozhodneme inak a zároveň by sme radi poznali identitu prítomného personálu.
• Vopred chcem byť informovaná o účele každého diagnostického či liečebného zásahu, o výsledkoch a navrhovaných medicínskych postupoch, možných alternatívach a priebehu potrebných vyšetrení (v rámci časových limitov).

2. Rešpektovanie intimity:
• Žiadam o maximálne rešpektovanie mojej intimity vo všetkých pôrodných fázach.

3. Používanie liekov:
• Za normálnych okolností si neželám žiadne chemické prostriedky napomáhajúce pôrodu.
• Ak by bolo nutné pôrod vykonať sekciou, bola by som rada, ak by sa tak udialo za môjho vedomia s použitím vhodne zvolenej anestézie a môj manžel by bol prítomný aj na operačnej sále, aj (hlavne) pri ošetrovaní nášho dieťatka. Priloženie bábätka k prsníku a prvý pokus o satie by som chcela realizovať čo najskôr po ukončení operačného zákroku.

5. Aktivity počas 1. doby pôrodnej:
• Bola by som rada, keby mi bolo umožnené mať s mojim manželom čo najväčšie nerušené súkromie.
• Voľnosť pohybu, možnosť používať prirodzené metódy na tlmenie bolesti: sprchu, fitloptu, masáž.
• Monitorovanie si prosím obmedziť na nevyhnutnú dobu a v polohe, aká mi bude príjemná.
• Bola by som rada, aby ma ošetrujúci personál informoval o stave dieťatka a postupe pôrodu.
• Vaginálne vyšetrenia by som si priala iba od jednej osoby a obmedziť ich na nevyhnutný počet.
• Po prípadnom predčasnom odtečení plodovej vody si vaginálne vyšetrenie neželám vôbec.

6. Aktivity počas 2. doby pôrodnej:
• Ocenila by som prítmie a kľud počas celého priebehu pôrodu.
• Želám si možnosť zaujať akúkoľvek polohu pri otváraní sa a následnom vypudzovaní.
• Je pre mňa veľmi dôležité, aby sa personál od začiatku vypudzovania až do jeho konca vyjadroval pokojne a tlmeným hlasom.
• Som proti preventívnemu vykonaniu epiziotómie. Na pôrod sa svedomito pripravujem a chcela by som masážou a teplým obkladom podporiť dobré rozvinutie hrádze.
• Som proti rutinnému podávaniu oxytocínu v 2. pôrodnej dobe.

• V 3. pôrodnej dobe prosím o podanie oxytocínu iba v nutnom prípade, prosím ošetrujúceho lekára, resp. pôrodnú asistentku o citlivé zváženie nutnosti podania oxytocínu.

7. Manipulácia s bábätkom:
• Chcela by som, aby naše dieťa bolo privítané tlmeným svetlom a pokojným a tichým hlasom.
• Priala by som si, aby bolo naše dieťatko ihneď položené na moje brucho.
• Prvé preventívne ošetrenia (Apgar skóre, odsatie z dýchacích ciest a pod.) a aj všetky ostatné by som privítala urobiť priamo na mojom bruchu. Takisto s prestrihnutím pupočníka by som chcela počkať až kým dopulzuje a želám si, aby bábätko zotrvalo na mojom bruchu ešte aspoň 30-60 min.
• V prípade, že nebude možné zo zdravotného hľadiska ošetrenie dieťatka priamo na mne, malo by sa odohrávať za aktívnej prítomnosti môjho manžela (držanie a prenášanie dieťatka manželom za asistencie detskej sestry).
• Rada by som počkala s meraním a vážením dieťatka pokojne aj pár hodín po pôrode, kedy už bude dieťatko „zžité“ s okolím, nakoľko mi nepripadá dôležité ihneď vedieť jeho miery.
• Chceme byť spolu s manželom vopred informovaní o každom úkone, ktorý bude s dieťatkom prevádzaný – počas celého pobytu v nemocnici.
• Prosila by som dieťatko rutinne neumývať.
• Za normálnych okolností s umiestnením dieťatka na termolôžko nesúhlasím, stabilizáciu telesnej teploty zabezpečíme priložením dieťatka na moje telo a jeho prikrytím. Ako argument uvádzam: dieťatko sa postupne vyrovná s teplotnými výkyvmi, ktorými bolo vystavené v mojom tele (37 °C), prikryté na mojom bruchu (25/37 oC) a následne na voľnom vzduchu (25 °C). Veľmi ocením, ak detský lekár po tomto postupnom vyrovnaní telesnej teploty dieťatka citlivo zváži, či je naozaj potrebné umiestnenie dieťatka na termolôžko, a či by dieťatko zbytočne nerozrušilo opäť prostredie 37 °C, keď sa už postupne adaptovalo na teplotu cca 25 °C (teplota na pôrodnej sále).
• Pri a po všetkých potrebných úkonoch chceme mať dieťatko po celý čas pri sebe a to od pôrodu až po odchod z nemocnice.
• Kúpanie dieťatka v nasledujúcich dňoch po pôrode si zabezpečím sama na izbe.

8. Pomoc a rady:
• V prípade potreby by som chcela mať možnosť požiadať zdravotnícky personál o pomoc a radu pri starostlivosti o dieťatko, ako aj pomoc a podporu pri dojčení.

Ďakujem vám za vašu ochotu, porozumenie a podporu, vďaka ktorej sa pre nás pôrod nášho druhého dieťaťka stane naplňujúcim a životným zážitkom a v pôrodnici, ktorú sme si s dobrým vedomím vybrali.